V čom je problém?
Poznávacím znamením dlhého covidu sú ťažkosti s dýchaním a pľúcne problémy. Drvivá väčšina ľudí trpí dýchavičnosťou, ktorá sa môže prejavovať aj pri bežných a nenamáhavých aktivitách. Často sa tiež vyskytuje veľmi nepríjemný suchý kašeľ hlavne v prvých týždňoch po akútnom ochorení. Príznakom sú ťažkosti väčšiny pacientov s dýchaním pri normálnej hladine kyslíka. Dýchavičnosť môže spôsobiť paniku, stres a úzkosť, čo zhoršuje celkový zdravotný stav človeka. Občas sa vyskytuje aj chrastenie dychu.
U pacientov s COVID-19 a dýchavičnosťou môže dýchavičnosť pretrvávať, pričom u väčšiny pacientov pomaly ustupuje počas dvoch až troch mesiacov, niekedy aj dlhšie (napr. až 12 mesiacov).
Čo s tým?
Dýchavičnosť súvisiaca s pneumóniou COVID-19 sa väčšinou postupne zlepšuje. Môže mať aj zdĺhavý priebeh, najmä pri pacientoch so závažnejším postihnutím pľúc alebo nervovosvalovou slabosťou (napr. až 6 až 12 mesiacov). Manažment je podobný ako pri pacientoch bez COVID-19.
V rámci liečebnej stratégie postcovidového syndrómu sa zaoberáme základnými príčinami dýchavičnosti, ktorá je často multifaktoriálna (napr. pneumónia, nervovosvalová slabosť, exacerbácia základného pľúcneho ochorenia, tracheálna stenóza z intubácie, zástava srdca). Pre všetkých pacientov optimalizujeme farmakoterapiu pre akékoľvek identifikované základné ochorenie srdca alebo pľúc.
Pacientom s miernymi symptómami (napr. Borgovo skóre ≤3), ktorí nepotrebujú kyslík a nemajú kardiologickú etiológiu symptómov, predpisujeme dychové cvičenia a stratégie zvládania dýchavičnosti.
Pacienta, ktorý má stredne závažnú až závažnú dýchavičnosť, (napr. Borgovo skóre > 3), pretrvávajúce desaturácie (SpO2 ≤ 92 percent), stále novú potrebu doplnkového kyslíka alebo iné respiračné symptómy, odporúčame k pľúcnemu špecialistovi na ďalšie vyšetrenia a zváženie pľúcnej rehabilitácie.
V niektorých prípadoch pneumónie z dôvodu ARDS môže byť potrebné zvážiť podávanie perorálnych kortikosteroidov, ktoré povedú k zlepšeniu symptómov a funkcie pľúc.
Príbeh pacienta/ky
Neviem sa poriadne nadýchnuť zhlboka. Najčastejšie mám tento problém pri pohybe. Vyskytuje sa však aj pri menšej námahe, sede, či ležaní. Pľúcne vyšetrenia dopadli dobre, vraj mám značnú rezervu. Na kardiológii som mala vysoký tep, predpísali mi preto vasocardin. Teraz mávam tep aj počas dňa niekedy pod 50 za minútu. Kardiológ to však neriešil, pretože ostatné výsledky mám v poriadku. Stále však zívam, keď sa pokúšam zhlboka nadýchnuť. Niekedy sa to podarí, niekedy nie.
Späť na Covidpediu